Keramické formikárium
Pri chove mravcov v zajatí sa snažíme umelo vytvoriť ich hniezdo. Chovná nádoba nemôže byť jednoducho len naplnená hlinou alebo pieskom. Inak by si mravce kopali chodby kade by chceli a nebolo by ich možné pozorovať. Navyše hrozí zasypanie chodieb. Používajú sa preto rôzne materiály ako sadra, pórobetón či plexisklo.
Keďže mravce komunikujú s prostredím hlavne chemickou cestou, chcel som sa čo najviac priblížiť prírodným materiálom. Hniezdo som teda vytvoril z hliny, ktorú som následne vypálil. Vznikne tak materiál, ktorý je pôvodom z hliny, no po výpale je pevný a dobre udržiava vlhkosť.
Hlina nemôže byť hocaká, ale musí sa dať tvarovať. Ja som síce použil hrnčiarsku hlinu, ale môžeme použiť aj nejaký íl (spraš, žltú hlinu).
S hlinou pracujeme ako s plastelínou. Vytvoríme budúci tvar hniezda tak, aby bola predná strana rovná. Malé valčeky dolu udržiavajú hniezdo v správnej polohe a slúžia na nasávanie vlhkosti zo spodnej časti.
Hlinu necháme pár hodín preschnúť, aby trochu vytvrdla do kožovitého stavu. Vhodným nástrojom vydlabeme komory. Ja som použil lyžičkár. Každá komora by mala mať spodnú časť zrazenú do roviny, aby tam mravce mohli ukladať kukly. Komory urobíme radšej hlbšie, pretože sa ešte budú zbrusovať.
Hlinu teraz necháme niekoľko dní až týždňov schnúť. Najlepšie je zatvoriť ju do kartónovej škatule na tmavé miesto, aby pomaly vysychala a nepopraskala. Hlina sa počas sušenia zmrašťuje a deformuje. Ak je hlina už úplne suchá, na brúsnom papieri zarovnáme prednú časť, aby komory lepšie dosadli na sklo.
Každá hlina má svoje krivky a teplotu výpalu. Rádovo je to tak 900 – 1200 °C. Takže v rúre na pečenie to určite nepôjde. Vypálená hlina má tvrdosť a konzistenciu tehly. Je biologicky inertná a výborne udržiava vlhkosť. Počas výpalu sa mi odštiepil kúsok v mieste kde je východ z hniezda. Trochu som to zrovnal, aby sa dalo hniezdo použiť. Nakoniec zasa najemno obrúsime prednú stranu aby komory dokonale dosadli na sklo.
Konštrukciu formikária som použil rovnakú ako pri ytongu. Povrch som zalial ešte sadrou, aby som uzatvoril vlhkú časť dolu a aréna zostala suchá. V tvrdej a suchej aréne mravce nebudú kopať nové chodby.
Sadrou vytvarujeme terén arény. Na vlhkú sadru nasypeme piesok, ktorý sa tam prilepí. Vytvarujeme aj vchod do hniezda, aby sa voľný piesok nesypal dnu. Výstup z hniezda som spravil popri skle, nech mám na všetko dobrý výhľad.
Pohľad do arény. Prostredie je v štýle vyprahnutej stepi. Dokonale suchá aréna je bezúdržbová a navyše s a v nej nekazia zvyšky potravy, pretože rýchlo vyschnú.
Ceľkový pohľad na formikárium typu All in one - všetko v jednom.
Komory keramického hniezda obývajú mravce Camponotus nicobarensis.
Pohľad do vnútra komory.
Mravčia káľovná, vojak, robotnice, vajíčka, larvy a kukly.
Mravce znášajú potravu z arény do hniezda.
Tekutú potravu skladujú v sociálnom žalúdku.
Mravcom sa očividne darí. Po niekoľkých mesiacoch sa poriadne rozrástli.
Kam ďalej: